Vy usmrkanci ani netušíte, ako dobré to dnes máte

Podcast Dobré ráno oslavuje v októbri dva roky od svojho vzniku. Moderátori a tvorcovia podcastu k tomuto výročiu píšu, prečo počúvajú podcasty a ako ich začali počúvať. Všetky komentáre nájdete na tomto odkaze.

V živote tridsiatnika je len málo príležitostí, pri ktorých sa môže cítiť ako starý skúsený kmeť. Ja mám to šťastie, lebo pri podcastoch môžem spokojne povedať, že vy usmrkanci si nič nepamätáte a neviete, aké to dnes máte dobré.

Za mojich čias sa podcasty nesťahovali automagicky cez noc do telefónu. Keď som začal podcasty počúvať, boli ste radi, že vôbec máte mobil.

Mal fyzické tlačidlá a pamäte toľko, že z neho bolo občas treba mazať SMSky.

Súvisiaci článok Podcast nie je rádio, to vy si vyberáte (píše Tomáš Prokopčák) Čítajte 

Podcasty sa prosím pekne počúvali tak, že ste mali na počítači nainštalovaný program, do ktorého ste ručne vkladali XML adresu podcastu. Raz za deň ste si program pustili, on vám za pár (desiatok) minút stiahol vaše podcasty. Trvalo to dlho, lebo internet bol vtedy ešte pomalý a veľkosť nahrávok ostala plus mínus rovnaká.

Keď ste podcasty dostali do počítača, mohli ste si ich skopírovať do MP3 prehrávača napojeného na počítač. Ten ste si vzali so sebou a počúvali. Ak ste si ráno zabudli epizódy skopírovať, mohli ste akurát tak ostrúhať.

Majitelia iPodov to mali vtedy trochu ľahšie, ale zas museli trpieť a mať nainštalované iTunes.

Súvisiaci článok Dajte podcastom šancu. Stačí nájsť svoju srdcovku (píše Nikola Bajánová) Čítajte 

Podcast mi hral do uší, keď som išiel na prvé rande s prvou priateľkou. Dnes ich počúvam pri kočíkovaní dieťaťa. Zažil som smrť množstva skvelých podcastov a za niektorými je mi dodnes ľúto. Bol som tam, keď This American Life zažíval zlatú dobu aj keď sa rozpadalo 1UP.

Formát ma sprevádza už viac ako polovicou života a moderátorov niektorých podcastov mám v hlave zaradených ako priateľov, aj keď oni o tom samozrejme nevedia a nikdy sa so mnou nerozprávali.

To, čo dnes prebieha na Slovensku, je radosť aj zadosťučinenie.

Nie úplne vážne môžem teraz každému naokolo hovoriť, že „roky som vám to hovoril“ a zároveň sa tešiť z toho, že svoj hlas a možnosť byť vypočutý aj možnosť viac počúvať získa oveľa viac ľudí.

V dnešnej dobe to my usmrkanci potrebujeme.