Ako som začala žiť s podcastami (píše Zuzana Kovačič Hanzelová)

Podcast Dobré ráno oslavuje v októbri dva roky od svojho vzniku. Moderátori a tvorcovia podcastu k tomuto výročiu píšu, prečo počúvajú podcasty a ako ich začali počúvať. Všetky komentáre nájdete na tomto odkaze.

Bol by to určite silný príbeh, keby som povedala, že k podcastom som sa dostala vďaka Dobrému ránu. Počúvala som ho každý deň, a túžila mať vlastný podcast, nakoniec som prišla do SME, splnil sa mi sen a moderujem Dobré ráno. Pekný príbeh by to bol, ale nie pravdivý.

Súvisiaci článok Dajte podcastom šancu. Stačí nájsť svoju srdcovku (píše Nikola Bajánová) Čítajte 

Dobré ráno som začala počúvať až keď som ho začala pripravovať. Dôvod je jednoduchý.- dovtedy som pracovala v televízii aj rádiu, a rádio dokázalo suplovať moje slovenské túžby po diskusiách a informáciách. Vlastne, do odchodu z RTVS, nám doma hralo len Rádio Slovensko. Dnes si to už neviem predstaviť.

Čudujem sa samej sebe a ešte vždy sa strhnem, keď počujem reklamy dokola v taxíkoch a autobusoch.

K podcastom som sa dostala neskôr ako väčšina mojich kolegov, a vďaka The New York Times. Výrazne mi k tomu dopomohol Spotify, bez ktorého by som ja asi nikdy v živote podcasty nepočúvala. Nepamätám kedy presne som začala a rozhodne to nebolo tak skoro, ako píše kolega Dávid Tvrdoň, ktorý celé podcasty SME vlastne vymyslel.

Počúvam ich možno tri, či štyri roky, a počúvam ich všade - ráno v kúpelni, po ceste do práce, v električke, v aute, na prechádzkach so psom, aj pri upratovaní. Mením žánre. Niekedy si pustím True crime podcast, a niekedy mám zas náladu na debaty vedcov o zmene klímy.

Čaro podcastov je v tom, že počúvate čo chcete, kedy chcete a zväčša ešte aj s naozaj svetovými hosťami. Do toho vám nedunia v hlave jingle, ani niekoľkominútová reklama. Podmazy sú citlivé a vám do toho neznie otravné No Name, ani nový singel Taylor Swift. Win-win.

Podcasty sú skvelá vec na využitie času, ktorý aj tak strávite nejakým presúvaním, či chodením. Trocha záludné však začína byť, že žijeme v dobe, kde má každý pocit, že nesmie stratiť ani minútu, ktorú by nevenoval sebavzdelávaniu alebo rozvoju.

Posledné týždne narážam na limity mojej mysle, ktorá je denne zahltená toľkými vecami, že keď si pustím podcast podvečer po práci, síce mi ide v ušiach, ale pravidelne sa pristihnem po pár minútach, že ho vôbec nepočúvam. Môj mozog to nedokáže a pýta si ticho. Aspoň chvíľu.

Skášala som s tým bojovať, pretože podcast Ticha ešte nikto nevymyslel. V playliste na Spotify mám všetko, okrem ticha. Možno je to diera na trhu, navrhnem to Dávidovi. Podmaz, jingle, TICHO. a po hodine odhlásenie a koniec. To mi už jediné chýba k mojmu životu s podcastami.