Jazykovedkyňa: Rodovo citlivý jazyk je u nás novinka, v Nemecku ho riešia 50 rokov

Načítavam... Ako si byť bližší vďaka jazyku s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Jazyk je nástroj. A keď sa mení svet, mení sa aj nástroj, ktorým sa dorozumievame. Slovenčinu obohacujú mladí ľudia, cudzie jazyky, ale v posledných dekádach aj napríklad ľudia z občianskeho sektora, ktorí sa venujú deťom, ľuďom so zdravotnými problémami, či rôznym zraniteľným komunitám.

V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou o tom, prečo má zmysel vťahovať do nášho vyjadrovania aj ženský rod. Lucia vysvetlí, ako sa vyhnúť otrockému menovaniu ženského aj mužského rodu v každej vete a zároveň z nášho rozprávania nevyčleniť dievčatá a ženy.

„V používaní rodovo citlivého jazyka sme na nejakej ceste. V Nemecku hľadajú dobrý spôsob jeho používania už päťdesiat rokov, u nás je to len zhruba desať - a nie je na to žiadny manuál. Je to len neustále hľadanie vhodných vyjadrovacích prostriedkov,” vraví Lucia.

V podcaste vysvetľuje, ako môžeme cez vhodné slová ukazovať rešpekt ľuďom, ktorí sú LGBT+ a ďalších menšín v našej krajine, ako spopularizovať slová na ktorých nám záleží a odkiaľ brať podnety na premýšľanie o tom, ako hovoríme a píšeme.