SME

Ako sa religionistika oddeľovala od teológie

Aké boli začiatky moderného štúdia religionistiky?

davkadavka
Načítavam... 264. Ako ľudia začali študovať náboženstvo
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Ako sme k tomu dospeli, že štúdium náboženstva sa stalo jedným z predmetov, ktoré možno študovať na univerzite? Ako sa náboženstvo dostalo do tried, učebníc, časopisov, kníh a konferencii a vôbec, prečo začali ľudia nad ním kriticky rozmýšľať? V dnešnej dávke nás čakajú práve tieto a iné súvisiace otázky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi dávno, na začiatkoch nášho podcastu, som mal dávku (č. 64), v ktorej som vravel ako sa význam pojmu náboženstvo s dejinami menil. Najprv to bola istá duchovná čnosť, ktorú by sme dnes označili ako nábožnosť. Neskôr však “náboženstvo” začalo označovať nie nejaký vnútorný psychologický stav či zvyklosti jednotlivca, ale čosi externé a vedecky viac uchopiteľné.

Inými slovami, náboženstvo sa počas dejín stalo niečím, čo možno študovať a čomu sa vznikajúci odborníci začali snažiť porozumieť. Dnes to možno berieme ako celkom prirodzenú vec, ale mnoho vecí vôbec nebolo samozrejmých. A ak nám to príde samozrejmé dnes, tak len preto, lebo pred nami žilo mnoho jednotlivcov, ktorý nám to nakoniec umožnili.

Veľakrát sme sa v mojich častiach pozerali na isté aspekty náboženstva - či už nejakú časť biblickej či vedeckej histórie alebo nejakú tú zapeklitú a dôležitú debatu. Dnes teda spravíme od tohto všetkého krok späť a zamyslíme sa nad tým, ako a prečo takéto diskusie vôbec dnes máme. Teda, kto, ako a hlavne prečo začali študovať náboženstvo ako jednu z vedeckých disciplín.

Zameriame sa pritom len na samotné začiatky moderného štúdia náboženstva a neskorší vývoj nás čaká v niektorej budúcej dávke. A keďže štúdium náboženstva sa v slovenskom jazyku označuje ako religionistika, tak našimi hlavnými otázkami dnes budú tieto: Ako začala vznikať religionistika a ako sa začala odlišovať od teológie?

Počiatky religionistiky

Začnem tak trochu najprv mojou vlastnou skúsenosťou. Veľakrát sa ma ľudia už spýtali, čo to presne študujem. V dobe, keď som študoval religionistiku, mnohí si tento pojem mýlili. Mám s tým celkom vtipné príhody - napríklad niekto to pochopil, že študujem akúsi regionalistiku, čo som vytušil z nasledovnej otázky, že na aký to región sa presne zameriavam.

Inokedy si niektorí mysleli, že študujem na kňazskom seminári, alebo niektorí aj tušili, že sa venujem akosi náboženstvu, ale nevedeli si už viac predstaviť, o čom to je. K tomu, ako to vyzerá dnes, vám poviem trochu viac na záver. Najprv sa všetko pozrieme, kde to všetko začalo.

A veru otázka, kde to začalo, sa môže zdať ľahká, ale je to celkom problematická hádanka, podobne ako iné otázky typu kedy začal stredovek, novovek, či povedzme, kedy začali ľudia rozmýšľať vedecky alebo prvýkrát o evolúcii. Ťažko týmto obdobiam či udalostiam stanoviť rok či hoci aj storočie, hoci návrhov máme od historikov vždy niekoľko.

Podobne to vidím s religionistikou. Teda to, kde stanovíme jej prvotné alebo seriózne počiatky, záleží od toho, ako ju definujeme. Napríklad aj prvotné úvahy o evolúcii vidíme v staroveku, ale nik z historikov už netvrdí, že tu šlo o dáke odborné či vedecké debaty. A podobne je tomu azda aj v našom dnešnom prípade.

V istom zmysle sa totiž religionistike začali venovať už viacerí starovekí autori predovšetkým niektorí Gréci a Rimania. Niektoré známe mená sú Xenofanes, Platón, Sokrates, Aristoteles či Cicero. A tieto mená by sme mohli znásobiť a vravieť si o nich, až by sa nám z toho obrazovka zakrútila.

Avšak… boli títo starovekí myslitelia azda nejakí prví religionisti? Záleží od našich definícii. Ak je pointou teológie, že ide o široko chápané uvažovanie o Bohu ale v religionistike ide o kritické štúdium náboženstva, potom si myslím, že v istom zmysle tu určite máme nejakých tých prvých religionistov.

Xenofanes napríklad kritizoval antropomorfné predstavy ľudí o Bohu. Sokrates vo svojich dialógoch u Platóna kriticky uvažoval nielen o politike ale aj o náboženských témach. Aristoteles poskytol prvé filozofické argumenty pre Božiu existenciu, v ktorých aj kriticky uvažoval o Božích vlastnostiach.

Cicero napríklad napísal dielo, v ktorom jeho postavy diskutovali o hodnovernosti troch náboženských pozícii - a tak sa v ňom stretáva zástupca epikurejcov, stoikov a takzvaných akademickí skeptikov.

Myslím, že sa dá teda povedať, že títo a iní predstavitelia v staroveku boli s prižmúreným okom istí predchodcovia religionistiky. Na druhej strane tu však asi čosi na tom nehrá. Znelo by to asi zvláštne pre mnohých povedať, že staroveký Platón či stredoveký Tomáš Akvinský boli nejakí ozajstní religionisti.

Títo autori boli v mnohých svojich textoch teológovia a filozofi, pretože jednak písali o Bohu či božstvách a rozmýšľali o tom všetkom použitím filozofie. Niežeby neboli pritom kritickí či sa nesnažili podrobiť aj svoje vlastné argumenty kritike. Ale religionistika je v našich mysliach spájaná s istým empirickým či vedeckým prístupom k náboženstvu. A tu teda prichádzame k tomu, aký je rozdiel medzi religionistikou a teológiou.

Religionistika a teológia

Aký je teda rozdiel medzi religionistikou a teológiou? V prvom prípade ide o moderný rozdiel, ktorý sa začal vytvárať na začiatku novoveku a o chvíľu si o tom povieme viac. Jedna učebnica vraví, že religionistika je intelektuálna aktivita, ktorá sa podobne ako iné vedy, snaží o poznávanie tohto sveta a nie o duchovný či morálny rast jednotlivca.

Tento vnútorný rast môže byť akýmsi vedľajším výsledkom, no nemá byť jeho cieľom, ako by to malo byť v prípade teológie. Skúsim sa na to pozrieť ešte inak a zhrniem do pár bodov, ako vidia súčasní odborníci rozdiel medzi týmito dvoma disciplínami:

Po prvé - teológia je normatívna ale religionistika deskriptívna. To znamená, že religionistika prísne vzaté len opisuje istú úroveň náboženstva ale teológia vraví, že prijímanie jej náuk sú pre istú skupinu veriacich aj morálnou povinnosťou.

Po druhé - teológia je intelektuálna disciplína pre istú komunitu veriacich, ale toto už neplatí nevyhnutne pre religionistov, pre ktorých je religionistika len ďalšia sekulárna disciplína, podobne ako je pre iných fyzika či biológia.

A po tretie - religionistika sa nevyjadruje k tomu, ktoré náboženstvá sú pravdivé alebo nie. To už však nemožno povedať pre teológiu, ktorá náboženstva a ich učenia aj hodnotí.

Spravidla sa teda stretneme s takýmito troma odlišnosťami. Ako základ obstoja celkom dobre, ale dajú sa celkom sproblematizovať. Čo napríklad v prípade, že sa teológiu rozhodne študovať istý ateista a spraví tak preto, aby hľadal pravdu, múdrosť či hodnotu v náboženstvách?

Alebo robí niečo zle zbožný kresťan, ktorý študuje religionistiku a iné náboženstva pritom hodnotí podľa svojej kresťanskej teológie? Vravím to len preto, lebo takéto prípady existujú, je ich vlastne celkom dosť a mnohí z nich sú aj známymi autormi. Diskusia o týchto menej zvyčajných prípadoch by asi pokračovala v tom zmysle, či daný teológ sa k tomu vyjadruje z pozície teológa a religionista z pozície religionistu, ale už idú takpovediac poza svoje hranice.

Mnohokrát môžete tiež často počuť, že teológia učí náboženstvo ale religionistika učí o náboženstve. To však môže znieť celkom zvláštne. Počuli ste už nejakého učiteľa azda povedať, že on neučí matematiku ale o matematike. Alebo mal niekto z vás dejepisárku, ktorá tvrdila, že učí históriu z nehistorického pohľadu?

Či stretli ste sa nebodaj s nejakým divným fyzikom, ktorý učil o fyzike bez toho, že by jej učenia sám prijímal? Preto sa nám môže zdať podobne zvláštne, keď niekto povie, že učí o náboženstvách ale nie náboženstvo alebo dáva dôraz na to, že ho len študuje a neprijíma ho.

Na druhej strane treba asi povedať, že niekedy nie je takéto odlíšenie úplne mimo. Napríklad, tieto nasledovne tvrdenia nám už asi dávajú trochu väčší zmysel: Učím o marxizme ale nie marxizmus. Učím o nacizme ale nie nacizmus.

Učím o rasizme ale nie rasizmus. Vidíme teda, že v týchto prípadoch ide o čisto historický či vo všeobecnosti analytický prístup k týmto ideám. Niekto ich môže študovať vedecky, mať od nich osobný odstup a neprijímať pritom to, čo tieto smery hlásajú.

Ale doteraz som nespomenul ešte jeden iný a zásadný rozdiel - to je medzi takzvanou dogmatickou alebo zjavenou a prirodzenou teológiou. Dogmatická je tá, ktorá pracuje s teologickými náukami, môže ich rozoberať a bližšie skúmať ale pritom predpokladá ich pravdivosť. Na druhej strane, prirodzená teológia je otvorená filozofickému skúmaniu toho, či Boh existuje, aké ma vlastnosti a pozerá sa na mnohé s týmto súvisiace otázky.

Veľakrát sa táto činnosť označuje aj ako filozofia náboženstva, ale nie je tomu úplne tak. Sú medzi nimi rozdiely ale o tom niekedy inokedy. Podstatné pre nás je, že dogmatická teológia dnes nie je súčasťou religionistiky ale prirodzená teológia či filozofia vedy áno. A ak je teda religionistika vedecká disciplína, potom musí ísť o istý novodobý prístup, keďže samotná vedeckosť je relatívne nedávny prístup k štúdiu nášho sveta.

Náboženské násilnosti a potrebná diskusia

Preto nie je asi prekvapením, že takto chápaná religionistika dostala nový nádych s prístupom novoveku. A to konkrétne po príchode protestantskej reformácie v 16. storočí a zvlášť po následkoch, ktoré v Európe zanechala. Platilo to v minulosti a platí to aj dnes - ak nevieme naše spory vyriešiť diskusiou, potom nám ostáva v konečnom dôsledku len násilie. A tým je pre nás 16-te a 17-te storočie veľkou ukážkou.

V tej dobe sa v Európe odohralo niekoľko krvavých konfliktov a vojen medzi protestantmi a katolíkmi. Treba povedať, že mali zároveň veľký politický rozmer, ale ich náboženskú stránku nemožno pritom ignorovať. A bolo to práve počas a po týchto násilných stretoch, keď sa viacerí začali zamýšľať nad lepšími riešeniami. A niekedy tu v tejto dobe vidíme novodobé korene religionistiky.

Predstavte si vznik kritického štúdia náboženstva ako jednu postupne sa zväčšujúcu rieku. Čím sa posúvame od reformácie ďalej, tým nadobúda viac svojich sútokov. Sú nimi uvedomenie si náboženskej rôznorodosti, dôsledky náboženských vojen, vedecká revolúcia, osvietenstvo, a napokon neskorší vývoj v 19. a 20. storočí.

Pozrime sa však na tu kolísku tejto religionistickej rieky. Akí boli niektorí myslitelia, ktorí sa zaslúžili o tento postupný vývoj? Stihneme si spomenúť len pár príkladov, ale zato niektoré dôležité a zaujímavé mená a osobnosti.

Avšak nachádzame niektoré diela a ľudí, ktorí sa svojimi kumulatívnymi snahami nakoniec zapríčinili o kritickejšie štúdium náboženstva - respektíve aj iných náboženstiev - než ako tomu bolo pred protestantskou reformáciou. Jedným z takýchto autorov bol francúzsky štátnik Jean Bodin. Bodin žil v 16. storočí počas doby, v ktorej zažíval mnohé, aj vojnové, konflikty medzi katolíkmi a protestantmi, vo Francúzsku.

Myšlienky o tom, ako prekonať tieto náboženské rozdiely, ležalo v tom čase isto na mysli mnohých vplyvných ľudí, no Bodin o tom napísal knihu. Zaiste ste aj vy už počuli vtip, ktorý sa začínal takto nejak: Stretne sa kresťan, moslim a žid … prípadne ste to počul v nejakej tej obmene. V jeho knihe sa však nestretli traja z rôznych svetonázorových pozadí, ale celkom väčšia skupina. Ich počet je zrejmý z názvu jeho diela.

Z nášho pohľadu nieslo tak trochu krkolomný názov - a to Kolokvium siedmych o tajomstvách úžasu. Pre prípadné ujasnenie, kolokvium označuje stretnutie odborníkov či odbornú diskusiu. Z názvu sa teda dozvedáme, že šlo o stretnutie o siedmych odborníkov - a to katolíka, evanjelika, kalvína, moslima, žida, prírodného filozofa a skeptika. Rozprávajú sa tu ako rovnocenní partneri. Tak teda - na čo teda prišli a ako vyriešili svoje teologické respektíve svetonázorové rozdiely?

Práveže na nič. Alebo aspoň na nič definitívne. Stretnutie sa ukončilo priateľsky a dohodli sa, že budú v diskusii pokračovať. Žiaľ, Bodin už nenapísal žiadne pokračovanie, kde by tieto myšlienky ďalej rozvinul. Kritériom týchto siedmych statočných však bolo, že by sa mali zhodnúť na náboženstve, na ktoré by nik z nich nenamietal.

Pre autora to znamenalo jedno - že to najpravdivejšie náboženstvo je to najstaršie. A teda, ak by sme výskumom prišli na tú najstaršiu formu náboženstva, prišli by sme zrejme na spôsob, ako priniesť do Európy teologický zmier. Alebo aspoň tak si to nejak Bodin asi predstavoval.

Všimnime si pri tom, že tu ide o isté prvopočiatky toho, čomu sa vraví komparatívna religionistika - teda, zahrnutie a porovnávanie viacerých náboženstiev do diskusie. Toto dielo však malo len slabý vplyv, keďže do polovice 19. storočia kolovalo len v niektorých rukopisoch. Jeho autor bol však jedným viacerých, ktorí začali hľadať akúsi pravdivú verziu náboženstva a pohnútkou teda bola snaha o zmierlivé riešenie teologických konfliktov.

Ďalší vývoj

Ďalší mysliteľ, ktorého si dnes spomenieme, bol Edward Herbert (často ako Herbert z Cherbury). Budem ho naďalej označovať skratkovite ako Herbert. V porovnaní s Bodinom nachádzame niekoľko rozdielov. Jednak bol Angličanom a čo je podstatnejšie, bol oveľa známejší a jeho diela mali ozajstný dosah.

Jeho meno je pre mnohých zrejme celkom neznáme, ale tu je dobrý dôvod, prečo je celkom dôležitý - je považovaný nielen za jedného z prvých deistov, ale aj za samotného zakladateľa anglického deizmu.

Jeho metóda bola značne iná - nesnažil sa nájsť najstaršie ale najuniverzálnejšie náboženstvo. Teda také, ktoré by malo čo najviac spoločných znakov spomedzi rôznych náboženských tradícii.

Herbert takto našiel päť spoločných náboženských učení: (1) Boh je len jeden, (2) Boh si zaslúži úctu, respektíve velebu, (3), hlavným cieľom náboženstva je čnosť, (4) ľudia majú povinnosť ľutovať svoje hriechy, a (5) existuje posmrtný život.

Po ňom nasledovalo mnoho ďalších kresťanov, židov a deistov či už hlavne v Anglicku, Holandsku alebo Francúzsku, ktorí podobnými kritickými úvahami postupne prispievali k tvorbe moderného štúdia náboženstva. Mnohí zo svojich kritík vynímali kresťanstvo - niektorí úprimne a niektorí, preto aby boli opatrní a nedostali sa do problémov.

A iní začali tvrdiť, že kresťanstvo a Bibliu treba začať študovať rovnako kriticky ako iné náboženstvá a posvätné texty. Medzi týchto dvoch hlavných predstaviteľov patrili hlavne Baruch Spinoza a David Hume (a o nich som mal dávky 168 a 120).

Napokon to všetko viedlo do 19. storočia, ktoré zažilo explóziu mnohých nových vedeckých disciplín, ktoré dali tvár modernej religionistike a jej prístupom. Okrem Darwinovej evolúcie tu stretáme predovšetkým vzrast biblickej kritiky, sociológie, antropológie a psychológie. Ale tento vývoj na nás čaká v niektorej z našich budúcich dávok.

Avšak - čo v prípade, že vás zaujíma štúdium náboženstva a chceli by ste vedieť, ako to vyzerá povedzme v takom zahraničí? A keďže ide o naozaj dobrú a zvedochtivú otázku, pozriem sa na nej v mojej Bodke na záver. Link na ňu nájdete buď v popise tejto dávky alebo na našom webe pravidelnadavka.sk.


Súvisiace dávky


Použitá literatúra

  • Harrison, 'Religion' and the Religions in the English Enlightenment, 1990.
  • Manuel, The Eighteenth Century Confronts the Gods, 1967.
  • Morreall, Sonn, The Religion Toolkit: A Complete Guide to Religious Studies, 2011.
  • Pals, Nine Theories of Religion, 2015.
  • Strenski, Understanding Theories of Religion: An Introduction, 2015.
  • Taylor (ed.), Critical Terms for Religious Studies, 1998.
  • Thrower, Religion: The Classical Theories, 1999.

Podcasty denníka SME

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Pravidelné podcasty:

Minisérie:

Partnerské podcasty:

Archív:

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte na podcasty.inzercia@sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

SkryťVypnúť reklamu
Čo je to podcast?

Podcast je zvukový záznam na internete, ktorý si môžete vypočuť alebo nechať stiahnuť na svoj smartfón, prípadne na iné zariadenie - princípom je neskoršie počúvanie. Podcasty často fungujú ako pravidelné relácie, ktoré vychádzajú denne alebo raz za týždeň či mesiac.

Počúvanosť všetkých podcastov SME.sk (graf) >>

Podcastové novinky a štatistiky podcastov SME >>

Podcasty denníka SME

Pravidelné podcasty:

Minisérie:

Partnerské podcasty:

Archív:

Máte záujem o spot v podcastoch?

Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte nám na podcasty.inzercia@sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.

Čo získate inzerciou v podcastoch >>

Podcastový klub na Facebooku
Podcastový klub na Facebooku

Diskutuje o podcastoch s ich tvorcami a ostatnými poslucháčmi vo facebookej skupine >>

Prenájom podcastového štúdia
Prenájom podcastového štúdia

Ponúkame prenájom podcastového štúdia na audio nahrávanie. Pri nahrávaní bude k dispozícii zvukový technik, ktorý podľa dohody môže audio nahrávku upraviť alebo postrihať. Viac info >>

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Eduard Šebo (3 ku 2)

Eduard Šebo patrí medzi najbohatších Slovákov.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Na snímke Adam Obert (Slovensko) počas prípravného medzištátneho futbalového stretnutia Slovensko - Rakúsko.

V oboch zápasoch dostal najvyššie známky.


Neprehliadnite tiež

Diskusia o knihe Incomplete Nature


a 1 ďalší
Logo podcastu Index

Finančný model založený na reklame a predplatnom už nepostačuje.


a 1 ďalší
Podcast Ľudskosť s Barborou Marekovou.

O túžbe po deťoch sprevádzanej zvedavými otázkami okolia.


a 1 ďalší

Kde a ako skončili prokurátori zo zrušenej špeciálnej prokuratúry.


a 2 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu