Ako robili demokraciu naši rodičia po páde komunizmu

Prvé roky demokracie po páde komunizmu mnohí vnímajú cez spomienkový pesimizmus. Nie je to fér.

Načítavam... Ako robili demokraciu naši rodičia po páde komunizmu

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Začiatkom leta 1990 praskali volebné miestnosti vo švíkoch. Druhý júnový víkend sa v Československu konali prvé demokratické voľby po páde komunistického režimu a prvé demokratické voľby od tých posledných v roku 1946.

Voliči na Slovensku volili súčasne do Slovenskej národnej rady aj do Federálneho zhromaždenia. Účasť na voľbách bola bezprecedentná.

Komentátori stranám vyčítali amaterizmus a často podobné volebné programy. To však málokoho obralo o eufóriu: voliči sa spolu s novovznikajúcimi politickými stranami viezli na vlne nadšenia z novembrových námestí.

Bežní ľudia na Slovensku sa prvé mesiace demokracie cítili byť suverénnym, aktívnym a počuteľným zdrojom politickej moci. V roku 1990 sa viac ako kedykoľvek potom, a kedykoľvek predtým na politike podieľali aj bežní občania.

Napokon Verejnosť proti násiliu, najväčšie politické zoskupenie, ktoré vzišlo práve z novembrových námestí, vnímalo svoju úlohu v zaistení dialógu medzi občanmi a štátnou mocou; malo ambíciu aktívne počúvať, odhaľovať, pomenovať a analyzovať problémy bežných ľudí.

Väčšina občanov tomu úprimne verila. Hlasy v júnových voľbách napokon odovzdalo vyše 95 percent všetkých oprávnených voličov.

O pár mesiacov neskôr sa však začína šíriť sklamanie. Sklamanie, ktoré dnes mnohí vnímajú ako začiatok konca ponovembrového nadšenia z demokracie a tiež prvé štádium súčasnej podpory autoritárskym hnutiam a vodcom.

V tejto epizóde sa pozrieme na prvé, formatívne mesiace modernej demokracie na Slovensku. Aký bol náš prvý rok demokracie? Aké témy vyvolávali vášne? Na čom sa v lete 1990 dokázali posekať aj dobrí známi? Čo si väčšina občanov predstavovala pod pojmom demokracia? A prečo sa často hovorí o rýchlom sklamaní z demokracie?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Matejom Ivančíkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Matej Ivančík sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá prechodom k demokracii so zameraním na ekonomickú transformáciu.