Čím si prechádzajú našinci žijúci v zahraničí? A čo prežívajú deti alebo partneri, ktorým milovaný človek odišiel do zahraničia pracovať? Koľko predošlých generácií môže zapríčiniť, že ich potomkovia prežívajú úzkosti či depresie? A čo sa s tým dá robiť? O odpovede na tieto a ďalšie otázky sa v podcaste Svet medzi riadkami podelila psychologička Katarína Gáborová.
Vy ste zo Slovenska, ale už niekoľko rokov pracujete v Holandsku, kde máte medzinárodnú klientelu. Chodia k vám aj ľudia zo Slovenska?
Áno, medzi mojimi klientmi je až tretina ľudí pochádzajúcich zo Slovenska. Väčšinou ma vyhľadávajú ženy, ide o všeobecný trend. Čo sa týka kvalifikácie, pracujem s ľuďmi od politikov, právnikov, úradníkov, akademikov až po manuálne a fyzicky pracujúcich ľudí, napríklad na stavbách. Chodia ku mne pendleri aj už usadení ľudia, a najmä ľudia z východného Slovenska.
Líšia sa nejako problémy ľudí z kvalifikovaných prác od tých z nekvalifikovaných?
To je veľmi dobrá otázka. Všimla som si, že ľudia z vyšších pozícií musia robiť rôzne komplikované rozhodnutia – pomáham im s procesom rozhodovania sa. Za posledných desať rokov tiež badám čoraz častejšie syndróm vyhorenia.
U ľudí v nekvalifikovaných pracovných pozíciách ide tiež častokrát o hľadanie riešení, keď si chcú napríklad zakladať firmy, pomáham im prostredníctvom koučingu. Chodia ku mne aj ľudia pracujúci v továrniach a ak napríklad prišlo k nejakému úrazu, okrem fyzioterapeutov im vtedy pomáham aj ja.
Z oboch skupín ku mne prichádzajú aj ľudia v úzkostných a depresívnych stavoch, s vysokou úrovňou stresu.
Spomenuli sme pendlerov. Cnie sa týmto ľuďom za rodinou, ak sú na dlhšie obdobie v zahraničí?
Určite áno, je to jedna z významných tém, ktoré so svojimi klientmi riešim. A rovnako je to aj u usadených ľudí, ktorí žijú v Holandsku povedzme 10-15 rokov. Vidím to najmä v období rôznych sviatkov, Vianoc a podobne.
Spomenuli sme ťažkosti našincov v zahraničí, no veľakrát práca v cudzine prináša aj benefity. A potom sú tu ľudia, ktorým sa za hranicami vyslovene uľaví. Myslím predovšetkým na menšiny – v rámci sociologického prieskumu, ktorý sme vo Svete medzi riadkami robili, nám písali najmä queer ľudia. Stretávate sa s takýmito príbehmi?
Áno, a je to možno aj tým, že pracujem práve v Holandsku, čo je veľmi liberálna krajina. Ľudia z tejto komunity tu majú rovnaké práva a sú podporovaní. Veľakrát som sa stretla s tým, že partneri odišli zo Slovenska, lebo jednak tu môžu svoj vzťah zlegálniť, jednak sa im tu všeobecne žije ľahšie, cítia sa akceptovaní.
Veľakrát sa stýkam s tým, že rôzne menšiny trpia a po určitej dobe sa rozhodnú odísť preč. V prvom rade ľudia zo Slovenska spomínajú ako príčinu ekonomickú situáciu, no častokrát sa odchádza aj kvôli vysokej korupcii alebo kvôli tomu, že tu menšinám chýba podpora.
Aké ďalšie menšiny k vám chodia?
Pracujem aj s ľuďmi z menej rozvinutých krajín, z povojnových zón. Riešim s nimi ich zážitky s prenasledovaním za ich vierovyznanie, alebo napríklad aj za ich sexuálnu orientáciu. Ich prežívanie sa pritom líši od prežívania našincov.
Treba si uvedomiť, že ak ľudia zo Slovenska odídu, v podstate vždy sa môžu vrátiť. Ak však niekomu za jeho sexuálnu orientáciu hrozí trest smrti, odchádza s vedomím, že je to možno navždy.
Vedia ľudia s ťažkým osudom potom prežívať aj tie dobré stránky, keď sa dostanú do krajiny, kde je to pre nich lepšie či viac bezpečné?
Veľa závisí od toho, ako sme začínali už od detstva. Čím viac stresových faktorov sme celkovo mali, o to viac musíme mať zdrojov, o ktoré sa môžeme oprieť.
Okrem skúmania detstva sa niekedy venujem aj predošlým generáciám a ich ťazkostiam, pretože z dnešných výskumov vieme, že udalosti až štrnástich generácií nazad môžu cez genetiku ovplyvniť, aké máme prežívanie my. Našťastie, v každej generácii si museli vyvinúť aj nejaké obranné mechanizmy, ktoré potom geneticky dedíme tiež.
Každý má teda mieru odolnosti inú. Spomenuli sme dobré aj náročné momenty v zahraničí, no zrejme to nie je tak, že človek je v zahraničí buď šťastný alebo nešťastný. Nepohybujeme sa skôr na nejakej škále?
Je to opäť individuálne, nemáme čierno-biele odpovede. Predstavte si, že niekto z queer ľudí príde žiť do Holandska, ale svoju rodinu a zázemie má na Slovensku. Žije sa mu tu ľahšie, ale niektorým sa cnie za rodinou – a opäť, niektorým viac, niektorým menej. Pozerám sa preto na stresové faktory každého jedinca.
Na našu odolnosť vplývajú aj ďalšie veci. Napríklad ak už sme predtým vycestovali do zahraničia, bude to pre nás zrejme jednoduchšie. Hovorí sa o fyzickej imunite organizmu, rovnako však funguje aj ľudská psychika. Ak si prejdeme ťažkými situáciami, v tom momente je to možno náročnejšie, ale opakovanými udalosťami naberáme odolnosť.
Zavážiť môže aj to, či človek vycestuje sám alebo aj s partnerom alebo inými členmi rodiny, alebo či ovláda jazyk cieľovej krajiny.
Vo všeobecnosti platí, že čím viac vkladov máme na svojom takzvanom „emocionálnom bankovom konte“, tým ľahšie sa vieme upokojiť a s ťažkou situáciou sa vyrovnať.
Keď ste spomenuli ten jazyk. Ak ho človek neovláda, často je to jedna z príčin, prečo má v cudzine ťažkosti. Veľakrát si možno život za hranicami idealizujeme. Spoznali ste aj niekoho, kto „narazil“?
Určite áno. Akákoľvek zmena pre človeka je automaticky stres. My ľudia máme radi rutinu, radi predpokladáme, čo sa stane. Chceme mať veci pod kontrolou. Náš mozog to preto vníma ako hrozbu, na ktorú sa naše telo automaticky pripravuje.
Odísť do inej krajiny bude vždy stres, hoci sa na to aj môžeme tešiť. Častokrát však narazíme na realitu – kým sa zaradíme do spoločnosti a vytvoríme si nové vzťahy, vie to byť náročné.
Predstavte si, že oproti vám sedí čerstvá mamička, ktorá má navyše chorého manžela a hypotéku na krku. Situácia ju dotlačí chodiť do Rakúska opatrovať seniorov. Ak by som vás vyhľadala, s akými problémami by som asi prišla?
Počujem tam niekoľko problémov. Snažila by som sa s vami v prvom rade zistiť, čo je váš najväčší stresový faktor. Spomenuli ste chorého manžela, takže zrejme by tam bol strach z jeho choroby, či sa zotaví, ako dlho to bude trvať.
Ďalším stresom môže byť čerstvo narodené dieťa, takže by som sa pýtala, aké máte zdroje – máte trebárs ďalších ľudí v rodine, na ktorých sa môžete obrátiť? A samotným stresom je isto aj odchod do inej krajiny – ovládate napríklad jazyk? Ak si tie stresové faktory určíme, vyberieme si, na ktorej veci chceme najprv pracovať.
Dám sa teraz do role novorodenca. Ako ma môže ovplyvniť takáto minulosť v dospelosti?
Je dobré, že mama úplne nevymizla zo života dieťaťa. Ak ju na tie dva týždne vedela zastúpiť napríklad babička či teta, ktorá dodáva dieťaťu potrebnú lásku, vieme nepriaznivé dôsledky eliminovať.
Ak ani mama, ani nikto iný nie je prítomný a dieťaťu sa nedostáva emociálnej podpory, môže neskôr inklinovať k depresívnym či úzkostným stavom, k rôznym strachom a podobne. A platí to aj naopak – rodič môže byť prítomný stále, ak ale nedodáva dieťaťu emocionálnu podporu, takéto dôsledky sa prejavia tiež.
A čo prežíva partner, ktorý ostal doma?
Opäť to závisí od „výbavy“, ktorú si od detstva nesie. Ak mal partner podporujúcu rodinu, ak ho rodičia naučili regulovať svoje emócie, naučili ho dôvere v iných ľudí a partner má pocit stability, tak pravdepodobne verí, že vzťah prežije.
Ak si partner sám prešiel nejakými traumami, môže sa stať, že práve v takomto stresovom období vyplávajú tieto traumy na povrch. Niekedy sa stáva, že to vedie až k rozpadu rodín.
Čo by mohla byť prvá pomoc, ak človek v cudzine čelí psychickým ťažkostiam?
V prvom rade sa čo najlepšie začať o seba starať – treba dbať na svoju životosprávu, napríklad už len dostatok spánku či športu zohráva rolu.
Ak odchádza niekto do cudziny, vždy radím, aby si našiel informácie o krajine a jej kultúre ešte pred odchodom, aby bol čo najviac pripravený na miesto, kam ide. Je dobré si pozháňať vopred čísla, napríklad na právnika v danej krajine, na slovenskú ambasádu a podobne. Aby sa rýchlo zaregistrovali u všeobecného lekára – ak prídu napríklad psychické ťažkosti, je to práve tento lekár, ktorý otvára bránu k špecialistom.
Všetci máme nejakú psychickú imunitu, raz sme hore, raz sme dole. Chcem ľudí povzbudiť, že ak sú práve „dole“, aby vytrvali, pretože aj nepríjemné emócie netrvajú navždy.
Tento podcast je súčasťou mediálneho projektu Naša migrácia.
Podcast je súčasťou rovnomennej iniciatívy Svet medzi riadkami, pod krídlami neziskovej organizácie Človek v ohrození. Raz do týždňa ho pripravujú Stanka Luppová, Blažej Černák, Pavlína Meľuchová, Sofia Martinková a Ester Viktória Ziffová. S podporou Európskej únie a SlovakAid. Za obsah podcastu nesú plnú zodpovednosť jeho tvorcovia a názory v ňom obsiahnuté nemusia reflektovať názory donorov.
Podcasty denníka SME
Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.
Pravidelné podcasty:
- Dobré ráno - denný spravodajský podcast
- Piatoček - satirický podcast
- Rozhovory ZKH - diskusná relácia
- Ľudskosť - podcast o mentálnom zdraví
- Dejiny - týždenný historický podcast
- Klik - týždenný technologický podcast
- Index - týždenný ekonomický podcast
- Vertigo - podcast o filmoch a seriáloch
- Zoom - týždenný vedecký podcast
- Tech_FM - týždenný vedecko-populárny podcast
- Vizita - týždenný podcast o zdraví
- Rutina - podcast o kráse a starostlivosti o telo
- SME výber (Na Slovensku aj po anglicky, Teplá vlna, Ľudia píšu Tisovi, Ako šafránu)
Minisérie:
- TransFér - podcast o transrodových ľuďoch
- My sa vám ozveme - podcast o znevýhodnených na trhu práce
- Odsúdení na neúspech - podcast o vylúčených komunitách
- Gyncast - podcast o gynekologických a pôrodníckych témach
- Klímapodcast - o klimatickej kríze
- ZAŽI_SK - cestovateľský podcast
- Medzi nami
- Odkrývanie - podcast Dokumentačného strediska holokaustu
Sportnet.sk podcasty:
- Sportnet podcast - denný podcast portálu Sportnet.sk
- Oh my Hockey! - týždenný podcast o NHL
- Vykroč - rozhovory so športovými osobnosťami
- Spoza piva - týždenný podcast o futbale
- Futbalová neštandardka - mudrovačky o futbale
- Lexikón športu - športové zaujímavosti a fakty z histórie
Partnerské podcasty:
- Všesvet - cestovateľský podcast
- Vedátorský podcast
- Pravidelná dávka - vzdelávací podcast
- Ulica nie je domov - podcast organizácie Depaul
- Svet medzi riadkami - podcast organizácie Človek v ohrození
- Knižná revue - podcast Slovenského literárneho centra
- Neumlčaní - podcast Úradu na ochranu oznamovateľov
- Vedecký podcast SAV - podcast Slovenskej akadémie vied
- SND – Sme Národné - podcast národného divadla
- Kvantum ideí - veda a filozofia
- Zblízka - podcast Slovenskej filmovej a televíznej akadémie
Archív:
- Mimóza - víkendový podcast
- Rozprávky SME (číta Robo Roth)
- Dobrú chuť - podcast o jedle a varení
- Bezpečne SK - diskusná relácia o obrane a bezpečnosti
- Za volantom
- Modrá vlna - podcast o EÚ (web podcastu)
Ak máte záujem o reklamný spot v podcastoch alebo inú spoluprácu, napíšte na podcasty.inzercia@sme.sk, pošleme vám cenovú ponuku.