Chorvátsko vstúpilo do eurozóny. Euro nemusí znamenať zdražovanie

S makroanalytikom VÚB Michalom Lehutom o tom, čo pre krajinu znamená prijať euro.

Načítavam... Chorvátsko má euro: Sú obavy zo zdražovania opodstatnené?

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Povinnosť prijať euro má okrem Dánska všetkých 27 krajín Európskej únie. Ak tak doteraz neurobili, čerpajú si dočasnú výnimku. Chorvátsko do eurozóny vstúpilo začiatkom januára a zatiaľ čo banky si zmenu pochvaľujú, pocity bežných ľudí sú zmiešané.

Čo krajina prijatím eura získa a čo je pravdy na tom, že zmena meny so sebou musí priniesť zdraženie? Zažilo aj Slovensko pred 14 rokmi podobný scenár alebo to tak iba ľudia zvyknú hovoriť? Prečo je vôbec dobré mať spoločnú menu v čase kríz, akej čelíme aj v súčasnosti?

Aj na tieto otázky v novej časti Indexu odpovedá makroekonomický analytik VÚB Michal Lehuta.

Moderuje Eva Frantová.

Prehľad správ

Realitné déjà vu. Aj tak sa dá charakterizovať súčasná situácia na trhu s nehnuteľnosťami, ak by sme ju porovnávali s rokom 2008. Trh sa vtedy prebudil do novej reality. Po období boomu prišlo vytriezvenie, ktoré na roky zmenilo pomery. V niečom sa dnešný realitný trh podobá tomu spred 15 rokov. Existujú však aj rozdiely. O nich sa dočítate v texte Tomáša Vašutu.

Na pracovnom trhu v USA vznikli dva paralelné svety. Kým v technologických firmách, bankách či poisťovniach sa vo veľkom prepúšťa, bežné pozície vo fabrikách a v službách často pre nedostatok pracovnej sily ostávajú neobsadené. Od minulého roka len v technologickom sektore v USA prišlo o prácu 192-tisíc ľudí. Za január zatiaľ 130 technologických firiem prepustilo 38-tisíc ítečkárov. O dôvodoch sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka.

Za kúpu lístka na vlak v staničnej pokladni si niektorí cestujúci priplatia 50 centov. Potvrdil to minister dopravy Andrej Doležal i samotná Železničná spoločnosť Slovensko. Cieľom je zefektívniť lístkový systém a úspora nákladov, vrátane tých personálnych. Predbežnú predstavu o poplatku už zapracovali do prepravného poriadku platného od 1. januára. Zatiaľ sa však neuplatňuje a nie je ani rozhodnuté, kedy presne ho do praxe zavedú. Železničná spoločnosť o tom ešte stále diskutuje s rezortom dopravy.

Z celkového počtu 2,5 milióna registrovaných áut na Slovensku je čisto elektrických iba 5757 a predaj sa nijak zásadne nerozbieha. Bez dotácií to tak zrejme ostane aj v budúcnosti. Slovensko je pritom jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré žiadnu dotáciu na nákup elektromobilov neposkytujú. Kým exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) podporoval skôr rozvoj nabíjačiek, súčasný poverený minister Karel Hirman nepovažuje dotácie za otázku dňa. Viac o tejto téme sa dozviete v texte Jozefa Tvardzíka.

Závod automobilky Stellantis v talianskej Atesse zastavuje výrobu. Dôvodom je nedostatok mikročipov. Pozastavenie produkcie sa dotkne väčšiny zamestnancov. Nicola Manzi z odborovej organizácie UILM povedal, že chýbajú aj niektoré iné komponenty. Dĺžka odstávky zatiaľ nie je známa. Závod je pritom najväčším výrobcom dodávok v Európe. Zamestnáva vyše 5-tisíc ľudí a ročná dokáže vyprodukovať viac než 300-tisíc vozidiel.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine opustil len malý počet firiem so sídlom v EÚ a v krajinách skupiny G7. Ukázala to Štúdia vypracovaná univerzitou v St. Gallene a švajčiarskym inštitútom IMD. Keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, malo 1 404 spoločností so sídlom v EÚ a G7 v Rusku aktívnych 2 405 dcérskych firiem. Aspoň jednej dcérskej firmy sa odvtedy zbavilo iba 120 z nich, teda asi 8,5 percenta.