Ekonomika Ruska a Ukrajiny rok od začiatku invázie

S hlavnou ekonómkou Slovenskej sporiteľne Máriou Valachyovou o ekonomike Ruska a Ukrajiny rok od začiatku invázie.

Načítavam... Ruskú ekonomiku podržala hlavne výroba zbraní, bežní ľudia však trpia

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

V piatok 24. februára uplynul presne rok odvtedy, čo Rusko začalo svoju vojenskú inváziu na Ukrajine. Mnohé sa odvtedy zmenilo. Západný svet sa zomkol, na agresora uvalil medzinárodné sankcie, Ukrajine pomáha zbrojením, ale aj prijímaním miliónov utečencov. A popritom vedie vlastný boj so závislosťou od ruských energonosičov.

Ako je na tom ruská ekonomika po roku vojny? Je pravda, že západné sankcie nezaberajú v takej miere ako sa čakalo a Putinovi sa darí udržiavať nezamestnanosť aj odliv kapitálu relatívne pod kontrolou? A čo Ukrajina, spamätá sa vôbec niekedy zo strát, ktoré so sebou vojna priniesla?

O tom všetkom sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s hlavnou ekonómkou Slovenskej sporiteľne Máriou Valachyovou.

Prehľad správ

Ministerstvo životného prostredia v októbri minulého roka vyhlásilo prvé dve výzvy na obnovu rodinných domov za 30 miliónov eur. Šéf rezortu Ján Budaj (nezaradený) vtedy tvrdil, že do konca minulého roka zazmluvnia prvých 4000 žiadostí. Predpoklady sa však nepotvrdili. Podpísať zmluvu sa podarilo len s jedinou žiadateľkou a ani štyri mesiace od vyhlásenia výzvy počet záujemcov nepresiahol 3200. Podľa odborníkov je za tým hlavne zložitosť samotných opatrení, byrokracia a fakt, že peniaze na obnovu štát prepláca až spätne. Viac sa dočítate v texte Evy Frantovej.

Reportér Tomáš Vašuta zmapoval situáciu na trhu s apartmánmi. V jeho texte nájdete prehľad toho najdrahšieho, čo v súčasnosti majitelia núkajú cez verejnú realitnú inzerciu. Do desiatky najdrahších sa prekvapivo dostal len jeden bratislavský apartmán. Rebríčku dominujú hlavne ponuky lokalizované priamo vo Vysokých Tatrách, alebo v ich blízkosti.

Špecialista na tunely a poradca ministerstva dopravy pri ich výstavbe v diaľničných a železničných úsekoch Ján Kušnír tvrdí, že Slovensko by mohlo mať viac tunelov, ako má. Problémom podľa neho nie je ani tak náročná geológia krajiny, ako manažérske chyby investorov a staviteľov. Viac sa dočítate v rozhovore Jozefa Ryníka.

Nemecko nepodporí plánovaný zákaz Európskej únie na predaj nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Dôvodom je fakt, že Berlín nezískal zo strany Európskej komisie ubezpečenie, že výnimku dostanú syntetické palivá produkované s použitím obnoviteľných zdrojov energie.

Český štátny energetický koncern plánuje nahradiť uhoľné elektrárne malými modulárnymi jadrovými reaktormi. Prvý z nich má o deväť rokov vyrásť v areáli jadrovej elektrárne Temelín. Ďalšie by mali nasledovať do roku 2050. O výstavbe malých modulárnych jadrových reaktorov uvažujú aj ďalšie európske krajiny, vrátane Fínska a Švédska. V porovnaní s bežnými jadrovými reaktormi sú tie modulárne relatívne jednoduché na výstavbu, cenovo dostupnejšie a je s nimi spojené nízke riziko vážnej havárie.

Hnutie OĽaNO chce odmenu 500 eur za účasť vo voľbách pokryť mimoriadnou daňou pre rafinérie. Návrh na jej zvýšenie z 55 percent na 70 a predĺženie platnosti aj na tohtoročné zdaňovacie obdobie je už v Národnej rade v druhom čítaní. Hlasovať by sa o nej malo na najbližšej parlamentnej schôdzi so začiatkom 14. marca.