Prečo zažívajú psychedeliká renesanciu a aký je ich potenciál v liečbe depresie

Načítavam... Prečo zažívajú psychedeliká renesanciu a aký je ich potenciál v liečbe depresie

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia vyšlo viac ako tisíc článkov, v ktorých vedci z celého sveta skúmali, či psychedeliká môžu byť nápomocné pri liečbe traumy a depresie.

Na titulky časopisov sa látky dostali najmä vďaka prevratnému výskumu, podľa ktorého môže LSD pomáhať s liečbou alkoholizmu.

V sedemdesiatych rokoch zasiahla psychedeliká prísna regulácia aj kultúrny odpor. Boli spojené s neetickým výskumom, nekontrolovaným rekreačným užívaním, vysokým rizikom zranenia a dokonca aj so s smrťou.

V súčasnosti sa však pohľad na tieto látky opäť mení a mnohí odborníci hovoria o ich renesancii.

„Psychedeliká zahŕňajú celý rad rôznych molekúl, ale najintenzívnejšie dnes skúmame dve látky. Prvou je ketamín, čo je pôvodne anestetikum, ktoré vykazuje v nízkej dávke antidepresívny účinok, ktorý je pozitívne okamžitý, ale krátkodobý. Trvá približne týždeň,“ vysvetľuje v podcaste Vizita Jiří Horáček, vedúci Centra pokročilých štúdií mozgu Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) v Prahe a prednosta Kliniky psychiatrie a lekárskej psychológie na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity.

„Druhou látkou je psilocybín, ktorý zaraďujeme medzi pravé psychedeliká. Má trochu iný mechanizmus účinku než ketamín. Jeho nástup je rovnako rýchly, ale výsledný efekt trvá až tri mesiace, čo je zásadné zistenie. Keby sa to potvrdilo v ďalších štúdiách a skutočne by to takto fungovalo, znamenalo by to, že človek s depresívnou poruchou by raz za tri mesiace dostal psilocybín a nemusel by každý deň užívať antidepresíva. Preto je to veľký objav,“ dodáva.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, prečo sa vedci po roku 2000 opäť venujú skúmaniu psychedelík, ako vyzerá psychedelikami asistovaná psychoterapia, ako je možné, že účinkujú okamžite, alebo aké môžu byť ich nežiadúce účinky.

Jiří Horáček

V roku 1991 absolvoval Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Plzni.
V roku 2009 sa stal profesorom psychiatrie.
Vo výskume sa zameriava na funkčné zobrazenie mozgu a zaoberá sa neurobiológiou schizofrénie a depresie, mechanizmom účinku antipsychotík a psychedelík, modelovaniu aktivity nervového tkaniva a behaviorálnym efektom psychoaktívnych látok.
Pracuje v Národnom ústave duševného zdravia a na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Je autorom a spoluautorom niekoľkých monografií a viac ako 200 článkov v odborných časopisoch.
V najvýznamnejších článkoch sa venuje neurobiológii liečby sluchových halucinácií, neurobiológii schizofrénie, súvislosťami medzi náladou, aktivitou serotonínu v mozgu a citlivosťou k inzulínu a mechanizmu účinku psychedelík.