Zákaz predaja v nedeľu nedáva ekonomicky zmysel

S analytikom oddelenia výskumu NBS Petrom Tóthom o zákaze nedeľného predaja.

Načítavam... Zatvorené nedele? Zamestnancom môžu zobrať 10 až 20 percent príjmu

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Zákaz nedeľného predaja nie je v slovenských parlamentných reáliách novinkou. Tentokrát ho do pléna ako novelu zákonníka práce priniesla skupina poslancov z hnutia OĽaNO.

Ako hlavný argument pritom používali nemožnosť zamestnancov v maloobchode, ale hlavne žien, tráviť voľný deň s rodinou a tiež fakt, že Slovensko má oproti ostatným krajinám vysoký podiel práce v nedeľu.

Návrh nakoniec prešiel len prvým čítaním. Poslanci ho vrátili na dopracovanie a do parlamentu sa zrejme v upravenej podobe vráti na najbližšej parlamentnej schôdzi so začiatkom 14. marca.

Analytik oddelenia výskumu Národnej banky Slovenska Peter Tóth v novej časti podcastu Index rozpráva o tom, ako je to s prácou v nedeľu na Slovensku, či sme naozaj tak iní oproti ostatným európskym štátom, a čo by zákaz priniesol z pohľadu miezd, zamestnanosti, ale aj kúpnej sily a konkurenčného prostredia.

Moderuje Eva Frantová.

Prehľad správ

Prevádzka elektrického auta sa domácnostiam pri súčasných zastropovaných cenách elektriny oplatí. Iná je situácia v prípade podnikateľov, ktorý domáci wallbox využívať nemôžu a musia sa spoliehať na sieť verejných nabíjačiek. Mnohým sa tak náklady na nabíjanie zvýšili aj o desiatky percent. Viac sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka.

Francúzska vláda sa dohodla s obchodníkmi na cenovom strope pre potraviny. Chce tak zmierniť tlak inflácie. Vyhlásil to minister financií Bruno Le Maire. Nasledujúci štvrťrok - apríl až jún, sa tak stane "protiinflačným štvrťrokom", povedal novinárom po stretnutí s lídrami maloobchodu. Tí sa sami rozhodnú, ktorým potravinám znížia cenu na najnižšiu možnú úroveň. Zároveň budú znášať aj náklady na túto iniciatívu, ktoré sa podľa ministra odhadujú na niekoľko stoviek miliónov eur.

Bratislava sa za posledné dve desaťročia výrazne zmenila. Z hlavného mesta Slovenska sa strácajú brownfieldy a premena ani zďaleka nekončí. Viacero developerov, ale aj firiem mimo realitného sektora chystá projekty, ktoré výrazne ovplyvnia nielen svoje okolie, ale aj celkovú podobu mesta. Tomáš Vašuta sa vo svojom texte pozrel na to, ktoré chystané projekty sa môžu zaradiť medzi najvýznamnejšie.

Každá tretia slovenská domácnosť pociťuje napätie vo svojom rodinnom rozpočte. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu 365.banky. Až 23 percent respondentov tvrdí, že sa ich finančná situácia oproti vlaňajšku zhoršila. Navyše, takmer každý tretí človek nemá finančnú rezervu a ani si ju netvorí a približne 40 percent ľudí žije od výplaty po k výplate. Banka v takomto prípade odporúča spraviť si detailnú revíziu príjmov a výdavkov a prekopať svoj rodinný rozpočet.

Ceny energetických komodít na burze výrazne klesajú. Dodávatelia energií už začali vývoj na burze premietať do koncových faktúr pre svojich odberateľov. Nižšie účty sa však netýkajú všetkých. Výhodu majú neregulované subjekty – teda podniky či samosprávy. Avšak aj tu záleží od typu zmluvy, ktorý zo svojim dodávateľom uzavreli. Viac sa dočítate v texte Evy Frantovej.

Rusko plánuje poškodené potrubia plynovodného systému Nord Stream zapečatiť a zakonzervovať. V súčasnej dobe sa s ich opravou a opätovným sprevádzkovaním nepočíta. Podľa ruského plynárenskému koncernu Gazprom je síce z technického hľadiska možná, dva zdroje oboznámené s plánmi Moskvy však uviedli, že Rusko v dohľadnom čase nevidí veľké šance na také zlepšenie vzťahov so Západom, aby sa oprava oplatila.