Sebabičovanie v literatúre nie je masochizmus. Môže byť aj katarziou

Načítavam... Sebabičovanie v literatúre nie je masochizmus. Môže byť aj katarziou

Počúvajte v aplikácii Denníka SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Čo sa stane, keď sa stretne literárna kritička, spisovateľ a téma, ktorej názov vyvoláva otázky už len svojím pomenovaním? Možno sa aj z antihrdinu stane hrdina alebo sa spisovateľ prizná, že ak mu dôjde inšpirácia, prerozpráva film.

Literárny vedec Daniel Domorák si na diskusiu o Ja písaní, čiže próze subjektu, v ktorej vystupuje do popredia sám autor, pozval literárnu kritičku, vedkyňu a pedagogičku Tamaru Janecovú a spisovateľa Máriusa Kopcsaya. Janecová je aj autorkou knihy Proti wetrysku o prózach Máriusa Kopcsaya. Z kostrbatých pojmov literatúry spoločne urobili dojmy. Od teórie sa presunuli k súčasnej literatúre, a najmä zážitku z nej.

V teoretickej časti rozhovoru Tamara Janecová priznala, že aktuálne je prózou subjektu presýtená. „Je to žáner, ktorý nie je v našej literatúre žiadnou novinkou, nemožno mať voči nemu žiadne výhrady, tie možno mať podľa mňa k niektorým výkonom v súčasnej próze v tomto žánri.“

Kritička tu hovorí napríklad o manifestácii autorovho ega alebo o tom, ak máte z diela pocit, že jeho napísanie znamenalo viac pre autora než pre čitateľa.

„Často bývam označovaný aj za autora, ktorý píše autobiograficky, teda nie takou tou formou pamätí,“ pridal sa k debate o Ja písaní spisovateľ Márius Kopcsay. „Hoci možno to vyzerá tak, že opisujem svoje autobiografické zážitky a ľudia sa ma potom napríklad pýtajú: To na tej nudistickej pláži si bol ty? Čerpám zo svojich zážitkov, lebo iné nemám, no posúvam ich v sebe, spracúvam ďalej a do literatúry sa dostávajú premiešané s fikciou.“

S úsmevom priznáva, že sa mu stáva i to, že v jeho literárnych postavách sa nachádzajú aj viacerí jeho známi súčasne. Napríklad k jednej emancipovanej ženskej postave sa hlásilo hneď niekoľko dám z okruhu spisovateľa. V rozhovore poodhalil aj svoju autorskú metódu písania, ktorú prirovnal k príbehu z generačného románu Tisícročná včela.

Tamara Janecová zas priznala, že ju oslovuje pri čítaní antihrdina a s ním spájané sebabičovanie. Nachádza v ňom veľa, objavuje katarziu. My sme zvedaví nielen na jej objavy literárnej vedy do budúcna. Možno aj v podcaste Knižnej revue.