Hovorili mu krásny obesenec. Gróf Július Andrássy zažiaril na európskej politickej scéne

Pomenovaný je po ňom najväčší budapeštiansky bulvár, no jeho rodiskom bolo dnešné Slovensko.

Načítavam... Hovorili mu krásny obesenec. Gróf Július Andrássy zažiaril na európskej politickej scéne

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

„Krásny obesenec“ – aj s takouto prezývkou sa pohyboval Július Andrássy po parížskych salónoch v 50. rokoch 19. storočia. Kým prvé označenie nás zaiste odkazuje k fyzickému zjavu a charizmatickému vystupovaniu tohto uhorského aristokrata, druhé už čo to naznačuje o jeho neobyčajnom osude. Július Andrássy bol totiž obesencom len na papieri, keď bol ako jeden z popredných stúpencov uhorskej revolúcie z rokov 1848/49 nútený po jej porážke emigrovať a následne bol v neprítomnosti odsúdený a symbolický obesený.

Už o dve desaťročia neskôr zastával v Uhorsku najvyššie pozície, pričom do politických dejín sa zapísal predovšetkým ako minister zahraničných veci rakúsko-uhorskej monarchie a jeden z hlavných aktérov Berlínskeho kongresu v roku 1878. Patrí sa dodať, že sa narodil a veľkú časť svojho života prežil na území dnešného Slovenska. Veď napokon, spätosť rodu Andrássyovcov s Gemerom, Abovom či Zemplínom netreba nijak zvlášť predstavovať, rovnako ako kaštieľ v Betliari, rodový hrad Krásnu Hôrku či Andrássyovské mauzóleum v Trebišove.

V marci ubehlo presne dvesto rokov od narodenia toho významného uhorského politika, zemplínskeho župana a popredného predstaviteľa svojho rodu. Jeho stopa pritom nezostáva viditeľná len v pomenovaní najznámejšieho budapeštianskeho bulvára či v jazdeckej soche pred múrmi maďarského parlamentu. Práve jeho zahraničná politika, ktorá sa riadila základnou konštantnou – nevpustiť ruské imperiálne ambície hlbšie do Európy – je ešte i dnes nečakane aktuálna.

V Múzeu Betliar prednedávnom otvorili výstavu, ktorá približuje životnú i politickú dráhu tohto muža. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozpráva s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a bývalým riaditeľom Múzea Betliar.