Milan Kundera sa odmietol stať celebritou. Tvrdil, že podstatný je román, nie on

Načítavam... Pršalo a Milan Kundera mu daroval klobúk. Teraz skúma jeho súkromnú knižnicu, privezenú z Paríža

Počúvajte v aplikácii Denníka SME alebo cez Apple, Google, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.

Prof. Tomáš Kubíček, literárny vedec, riaditeľ Moravskej zemskej knižnice v Brne a blízky priateľ Milana Kunderu už ako študent vedel, že spisovateľove texty prekračujú český román a patria do svetovej literatúry. V podcaste vysvetľuje, v čom je jeho tvorba výnimočná. „Kunderove knihy komunikujú s čitateľom a neopovrhujú ním. Sú stále aktuálne a dodnes majú schopnosť oslovovať ľudí po celom svete.“

Hosť v rozhovore s Dadom Nagyom opisuje rozhodnutie Milana Kunderu vystúpiť z verejného priestoru. „Francúzi si Kunderu adoptovali v polovici osemdesiatych rokov. Na rozdiel od Čechov, akceptovali, že Milan na verejnosti nekomunikuje.“

Reč bude aj o knižnici Milana Kunderu, ktorá sa nachádza v Brne. Je v nej uložených viac ako 3000 autorových publikácií, recenzie a časť dokumentačného archívu s korešpondenciou. Po spisovateľovej smrti, bola z Paríža do Brna dovezená aj jeho súkromná knižnica. Tento rozhovor sa uskutočnil iba niekoľko hodín po tom, čo ju prof. Kubíček doviezol z Kunderovho bytu v Paríži do Brna.

Prof. Tomáš Kubíček poslucháčom približuje situáciu po Kunderovej smrti. Hovorí o tom, že kníhkupectvá v Paríži menili výklady, rešpektované francúzske noviny mu venovali celé strany a európsky parlament si ho uctil minútou ticha. „Počul som, že francúzsky prezident Emmanuel Macronsa po Kunderovej smrti okamžite skontaktoval s pani Kunderovou a navrhol štátny pohreb.“

Respondent sa v podcaste nevyhol ani súkromným spomienkam: „Najosobnejšiu vec, ktorú od neho mám je jeho klobúk. Daroval mi ho, keď som vychádzal z jeho bytu a vonku pršalo. Povedal mi, aby som mu ho už nevracal, aj tak ho nemal rád.“