Vypočujte si záznam rozhovoru s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý bol súčasťou tohoročnej Noci výskumníkov. Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:
- Prečo je ťažké definovať vedomie a aké najznámejšie teórie, ktoré vysvetľujú jeho fungovanie?
- Má k vedomiu bližšie AI alebo živé organizmy ako rastliny?
- A prečo bola nedávno jedna z dominatných teórií vedomia nazvaná ako pseudoveda?
Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:
Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle.
Súvisiace dávky:
- PD#193: Rozhovor s Jedličkom o vedomí, pamäti a morálke
- PD#97: Aristoteles o duši
- PD#4: Základné morálne teórie
Ďalšie odporúčania:
- trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2)
- rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín
- recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint)
- dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii a o kvantovom mozgu
