Ako sa Bratislava a Dunaj modernizovali?

Načítavam... Ako sa Bratislava a Dunaj modernizovali?

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Prešporok, dnešná Bratislava, bol viac ako dvesto rokov, teda od bitky pri Moháči až po koniec 18. storočia a nástup Jozefa II, syna Márie Terézie, hlavným mestom Uhorskej monarchie. Po tomto období sa na istý čas stáva druhým mestom. Avšak už o pár desiatok rokov opäť zažíva boom, aj keď z dôvodov odlišných ako boli tie na začiatku novoveku. Od konca 19. storočí plánovači- od architektov a inžinierov až po mestských poslancov, prichádzajú s veľkými plánmi ako mesto prispôsobiť novej dobe, novým myšlienkami o fungovaní štátu a spoločnosti. Tieto zmeny sa netýkajú len mesta, ale celkom prirodzene aj rieky Dunaj.

Na scénu nastupujú plánovači, nastáva modernizácia alebo presnejšie technokratický obrat- zmeny, ktoré tento obrat prináša azda najlepšie poznáme z radikálnej premeny Paríža. Premeny, ktorá vyvolala vášnivé diskusie, premeny, proti ktorej protestoval aj známy spisovateľ Victor Hugo.

Čo znamenajú tieto celoeurópske zmeny pre Prešporok? A čom hovoríme ak hovoríme o technokratickom obrate v 19. storočí? Ako rozmýšľajú o mestách a ich funkcii plánovači? A v čom je ich prístup odlišný od predchádzajúcich období? Čo si o ich plánoch myslia v tomto období obyvatelia mesta? V čom sa môžeme dnes inšpirovať a čo sa naopak v dnešných podmienkach, s ohľadom na dnešné potreby a poznatky zdá viac či menej nepoužiteľné?

Agáta Šústová Drelová historického ústavu SAV sa rozprávala s Laurou Krištekovou, architektkou a výskumníčkou na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Dr. Krišteková skúma históriu a teóriu architektúry 20. a 21. storočia so zameraním na vojenskú architektúru, dejiny plánovania miest. Venuje sa tiež občianskemu aktivizmu.

Druhou hostkou je Monika Bočková, architekta a výskumníčka na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Na Fakulte architektúry a dizajnu STU ukončila doktorandský výskum na tému vzťahu Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského plánovania od 18. Storočia po súčasnosť. Venuje sa výskumu urbánnych dejín ale aj kritickému písaniu o architektúre a občianskemu aktivizmu. Obe výskumníčky sú spoluautorkami publikácií, Ročenka slovenskej architektúry (2020), Správa o slovenskej architektúre (2023) a tiež knihy Bratislava (Ne)plánované mesto (2020,) ktorá bola ocenená Medzinárodnou cenou kreatívnych médií a Slovenským literárnym fondom a Cenu Mladého vedeckého výskumníka.