Aký štamgast, taká doba. Bratislavské kaviarne by vedeli rozprávať

Načítavam... Aký štamgast, taká doba. Bratislavské kaviarne by vedeli rozprávať

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo.“ To sú úvodné slová v podaní Zuzany Kronerovej z inscenácie Pozsony Dance Club v Divadle Pavla O. Hviezdoslava.

Prepožičiava tak svoj hlas dobre známej kaviarni Savoy v bratislavskom hoteli Carlton. A hoci sa pri speve a hudbe môže zdať, že to bude veselý príbeh, ten istý hlas nás po chvíli schladí: „Udával? Vraždil? Arizoval? Nemilé. A je to dobrý Slovák? Je. Tak je náš! Zatvorme všetci spolu oči. Myslime na niečo iné. Príjemnejšie. Na krajšie zajtrajšky.“

Kaviareň, či už tá konkrétna z hotela Carlton, ale v prenesenom zmysle slova aj každá iná kaviareň či verejný priestor na Slovensku, je vlastne miestom, z ktorého sa neustále odchádzalo a v ktorej sa striedalo osadenstvo. Jedných štamgastov nahrádzali iní bez toho, aby sa poznali či vôbec chceli poznať.

Maďarov, Nemcov či Židov vyhadzovali Slováci, buržoáziu vytláčal novopríchodzí proletariát, ateistov novopečení katolíci, ktorí ešte včera boli komunistami, a tak stále dokola až do dnešných novotvarov, keď na „slniečkarov“ spoza vedľajšieho stola zazerajú obrancovia tradičných hodnôt či akokoľvek naopak, alebo inak.

Kedy sa tento kolotoč zastaví? To je azda otázka, ktorá vám možno v mysli vystane po pozretí spomínaného predstavenia. A hoci v ňom dominuje predovšetkým tanec a hudba, po chvíli si uvedomíte, že veľa slov k tomuto obrazu nás samých ani netreba. My si dnes však o našej minulosti, tak trochu z divadelnej perspektívy, povieme o trochu viac.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľkou DPOH a spoluautorkou inscenácie Valériou Schulczovou a etnológom Petrom Salnerom u Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.