Príbeh D1: krstila ju Claudia Schiffer, Fico sľuboval dokončenie v roku 2010

Načítavam... Príbeh D1: krstila ju Claudia Schiffer, Fico sľuboval dokončenie v roku 2010

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Tisíc deväťstodeväťdesiat, dvetisícpäť, dvetisíc desať, jedenásť, dvanásť, štrnásť či dvetisíc osemnásť.

Toto sú len niektoré z rokov, ktoré politici v pozícii predsedov vlád či ministrov dopravy spomínali ako jasný koniec výstavby diaľnice D1. Najznámejší je rok 2010, ktorý ako termín spojenia Bratislavy a Košíc uviedol vtedajší, ale aj súčasný premiér Robert Fico.

Sľub zostal nesplnený a politickú zodpovednosť, ako vidíme, nevyvodil nik.

Prečo Slovensko nevie dostavať diaľnicu zo západu na východ, čo všetko sa za päťdesiat rokov jej výstavby stalo, je pravda, že za komunizmu sa stavalo rýchlejšie, a kedy konečne bude hotová?

Aj o tom sa Eva Frantová v podcaste Index rozpráva so šéfom Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a exporadcom bývalého ministra dopravy Andreja Doležala Ondrejom Matejom.

Ak by vás história D1 zaujímala bližšie, odporúčam článok Jozefa Tvardzíka z februára minulého roka, keď začiatok výstavby D1 oslavoval symbolickú päťdesiatku.

Po veľkonočnej pauze v piatok 5. apríla opäť vychádza týždenný Index newsletter. Ak sa prihlásite na jeho odber, každý piatok vám v e-maile pristane súhrn toho najzaujímavejšieho z ekonomiky a biznisu. Stačí, ak tak urobíte cez link sme.sk/indexodber.

Prehľad správ

Autá sa od začiatku roka predávajú s výraznejšou zľavou. V niektorých prípadoch predajcovia siahli aj na štartovacie ceny základných modelov. Predajcovia a importéri potvrdzujú, že vstúpili do obdobia väčšej neistoty. Dôvodom sú vyššie úrokové sadzby úverov a tiež neistá politická a ekonomická situácia. Viac sa dočítate v texte Jozefa Tvardzíka.

Opozičným poslancom sa nepodarilo otvoriť rokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Dôvodom bola neúčasť koaličných poslancov. Hovoriť sa pritom malo o situácii okolo vyplatenia priamych platieb farmárom a uskutočnení poslaneckého prieskumu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Priemerná hodinová cena práce v Európskej únii sa vlani vyšplhala na vyše 31 eur. V roku 2022 pritom boli na úrovni 30,20 eura, čo znamená medziročný nárast o 5,3 percenta. Slovensko sa so mzdou na úrovni 17,2 eura na hodinu umiestnilo na jedenástom mieste od konca. Oproti roku 2022 však ide o viac ako 10-percentný nárast.

Znižovanie úrokových sadzieb by sa mohlo v eurozóne spustiť skôr, než sa doteraz predpokladalo. Dokonca skôr než v Spojených štátoch. Uviedol to guvernér Rakúskej národnej banky Robert Holzmann. Dôvodom je podľa neho hlavne to, že Ekonomika v Európe rastie pomalšie ako v USA, čo by mohlo spôsobiť, že cenový vývoj sa u nás spomalí výraznejšie.

Vladimir Putin chce zvýšiť dane zámožným občanom a prosperujúcim firmám. Snemovni a vláde už nariadil vykonať zmeny v daňových zákonoch. Cieľom je naplniť štátny rozpočet, ktorý tento rok minie každý tretí rubeľ na armádu a výrobu zbraní.

Administratíva prezidenta Joea Bidena revidovala pravidlá, ktorých cieľom je sťažiť Číne prístup k americkým čipom umelej inteligencie a nástrojom na výrobu čipov. Spojené štáty sa týmto spôsobom snažia pribrzdiť vývoj výroby čipov v Číne. Dôvodom je obava o národnú bezpečnosť.