Ako vyzerajú pracovné dni maliara, ktorý zažíva medzinárodný úspech? Ako si budoval sebadôveru? A prečo sa neraz cíti osamelo?
Andrej Dúbravský vystavuje v New Yorku, Berlíne či v Zürichu, no keď boli jeho obrazy u nás v Slovenskom rozhlase ministerka kultúry prikázala jeden z nich zvesiť. Pobúrilo ju, že je na ňom zachytený intímny moment medzi dvoma mužmi a prekážala jej ešte aj tučnota jedného z nich.
Prečo má zmysel zobrazovať v umení a popkultúre queer mužov s tučným telom?
Barbora Mareková sa pýta, v akej rodine Andrej vyrástol a ako sa stal maliarom. Ako umelecky rástol a budoval si vlastný štýl.
Andrej hovorí, ako ho v úvode kariéry dokázali zneistiť niektorí galeristi a ako sa postupne naučil dôverovať svojmu úsudku.
„Dnes už mám s berlínskou galériou Dittrich & Schlechtriem dobrú spoluprácu, ale bol to proces. Na začiatku som si myslel, že som dáky ťuťko zo Slovenska a že oni tam majú brutálnu galériu a umelcov, ktorí sú nenormálne úspešní,” vraví v podcaste.
„A podľa mňa si to mnohí zo Slovenska myslíme, že ten zahraničný kurátor je nejaký nadčlovek, ale potom sa s ním rozprávate v New Yorku alebo v Berlíne a zistíte, že je rovnako šľahnutý ako my, a nemá žiadny špeciálny vhľad a ani krištáľovú guľu,” dodáva.
Hovorí aj o tom, prečo je preňho niekedy ťažké udržiavať si kontakt s ľuďmi. Aké má zážitky z online zoznamky. A prečo - ani napriek očividnému úspechu - stále nemá pocit, že môže byť v kľude a zvoľniť svoje tempo.
Spomenuté v podcaste:
- Bridgerton - Tretia sezóna seriálu - príbeh Penelope (Netflix)
Hosť odporučil knihy:
- Žila som s Picassom (Francoise Gilot, Carlton Lake)
- Solenoid, Melanchólia (Mircea Cărtărescu)
Newsletter Barbory Marekovej:
Vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.
Najnovšie vydanie newslettra: Markíza je súkromná firma, ale novinárčina súkromná nie je.
