Prečo má zmysel neprestať hovoriť o holokauste?

Etnologička Monika Vrzgulová už takmer 30 rokov zbiera a analyzuje spomienky ľudí zo Slovenska na holokaust.

Načítavam... Prečo má zmysel neprestať hovoriť o Holocauste?

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

27. januára uplynie 80 rokov od oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz. Na úvod krátka informácia zo zdrojov Ústavu pamäti národa, ktorá opisuje, čo predchádzalo oslobodeniu.

„Definitívny rozkaz na opustenie tábora bol vydaný 17. januára 1945. Asi 56 000 väzňov bolo vyhnaných do mesta Gliwice. Odtiaľ ich vo vlakoch odvážali do Buchenwaldu, Mauthausenu a ďalších koncentračných táborov. Počas týchto tzv. pochodov smrti bolo približne 15 000 väzňov zastrelených dozorcami alebo zomrelo v podmienkach vrcholiacej zimy v dôsledku chladu a vyčerpania. V táborovom komplexe pritom stále zostávalo vyše 8000 väzňov. Väčšinou boli natoľko zúbožení, že ich nezaradili do transportov, zatiaľ čo zvyšným sa podarilo ukryť pred evakuáciou. Nachádzali sa medzi nimi aj deti, ktoré sa v tábore narodili. Nacisti chceli všetkých zavraždiť, ale v dôsledku chaosu a dezercií strážnikov ich zabili asi 700.“

V dnešnom podcaste Dejiny budeme hovoriť o príbehoch a spomienkach tých, ktorým sa podarilo prežiť a vrátiť na územie zanikajúceho Slovenského štátu a vznikajúceho povojnového Československa.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s etnologičkou Monikou Vrzgulovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Monika Vrzgulová je popredná odborníčka na holokaust na Slovensku, na otázky pamäti a identity. Už takmer 30 rokov vedie domáce a medzinárodné výskumné tímy. Najnovšie jej v prestížnom vydavateľstve Palgrave McMillan vychádza kniha Oral History and the Holocaust in Slovakia: Selective and Contradictory Memories (Orálna história a holokaust na Slovensku: selektívne a protichodné spomienky).