Ako si pred 140 rokmi európske mocnosti rozparcelovali Afriku

Načítavam... Ako si pred 140 rokmi európske mocnosti rozparcelovali Afriku

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad. Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať jej obete...“

To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva.

Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck.

Mocní vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v Kongu.

Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o kľúčovú udalosť globálnych dejín?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.