Psychologička o atopickom ekzéme: „Neškrab sa!“ bola kľúčová veta z môjho detstva

Načítavam... 197. ‘Neškrab sa!’ bola kľúčová veta z môjho detstva. Psychologička o atopickom ekzéme

Počúvajte v appke SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

V ekonomicky rozvinutom svete vidíme v posledných desaťročiach nárast výskytu chronických ochorení kože. Či už ide o atopický ekzém, psoriázu, akné alebo rosaceu – každý z nás má v okolí človeka, ktorý potrebuje u seba riešiť symptómy.

Dôvodov na tento trend je podľa odbornej komunity zrejme viacero – od zmien životného štýlu v moderných spoločnostiach až po zmeny v prostredí, v ktorom žijeme.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že chronické zápalové ochorenia kože patria do rúk kožných lekárov – čo je síce pravda, ale nie celá. Výskumy ukazujú, že zdravie kože je výrazne previazané s prežívaním človeka.

Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti – a ak sme si z detstva odniesli nespracované emócie či traumatické zážitky, riziko kožných ochorení je u nás vyššie.

Koža je navyše orgán, ktorý vidí každý, koho stretneme. Takže jej momentálny stav ovplyvňuje náš sebaobraz, sebadôveru, to, ako sa cítime v kontakte s inými ľuďmi.

V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a EMDR terapeutkou Lenkou Kováčovou o tom, aká psychoterapia pomáha ľuďom s chronickými kožnými ochoreniami.

Lenka sa vo svojej psychologickej praxi venuje deťom aj dospelým a okrem toho má aj vlastnú skúsenosť s chronickým kožným ochorením – od narodenia žije s atopickou dermatitídou, známou aj ako atopický ekzém. V téme je tak zorientovaná nielen odborne, ale aj ľudsky – a rozumie rôznym špecifickým detailom v prežívaní ľudí, ktorí žijú s podobným ochorením.

V rozhovore vysvetlí, čo prežívajú deti, ktoré majú atopický ekzém, a čo dospelí. A ako prebieha terapia, ktorá môže pomôcť zlepšiť prežívanie človeka, ale aj zdravie samotnej kože.

„,Neškrab sa!‘ by som deťom ozaj nehovorila,“ vraví Lenka v podcaste. „Je to kľúčová veta z môjho detstva a je to celé zle. Chápem, prečo to ľudia deťom hovoria, ale skúsme to poňať trošku inak, lebo dieťa to nerobí naschvál, len to nevie riešiť inak. Potrebuje cítiť, že je v poriadku také, aké je a že aj keď sa poškrabe, so vzťahom s rodičom sa nestane nič zlé.”