Žila v Mariupole pár rokov pred vojnou: Babičky tam plietli maskovacie siete pre snajperov

Načítavam... 202. Žila v Mariupole pár rokov pred vojnou: babičky tam plietli maskovacie siete pre snajperov

Počúvajte v appke SME alebo cez Apple, Spotify a RSS.

Etnografka Hana Jošticová začala chodiť do Mariupoľa v roku 2018, teda ešte pred plnoformátovou ruskou inváziou.

Chcela zmapovať, ako sa mariupoľské obyvateľstvo díva na Rusko a na Európsku úniu, a rozprávala sa preto s ľuďmi, ktorí mali proruské postoje, ale aj s tými, čo si priali nezávislosť Ukrajiny od Ruska.

"S ľuďmi som sa tam zbližovala postupne. Začala som tým, že som chodila na lokálne kultúrne akcie a slávnosti a po čase mi začali dôverovať," vraví v podcaste. "Neskôr som už chodila aj k nim domov. Alebo som s babičkami sedela na káve, plietla s nimi [maskovacie] siete pre snajperov a ony mi rozprávali, čo si myslia."

Hana má doktorát z University of Birmingham a postdoktorantský výskum robila na University of Glasgow. Príbehy ľudí z Mariupoľa zachytila v knihe Mariupol 2013 - 2022 - Stories of Mobilization and Resistance (Mariupoľ 2013 - 2022 - Príbehy mobilizácie a odporu), v ktorej vysvetľuje, prečo si pred vojnou väčšina ľudí v Mariupole myslela, že by Rusko pre nich bolo dobrým spojencom.

V knihe Hana píše, ako sa Rusko spolu so svojimi kolaborantami pokúsilo ovládnuť Mariupoľ ešte v roku 2014, teda pred vypuknutím plnoformátovej vojny, a ako ho vtedy ubránila proukrajinská menšina obyvateľstva na čele s mariupoľskou profesorkou histórie a politológie Mariou Podibailo, ktorú miestni volali "Marička".

V podcaste rozpráva, čo sa dialo v Mariupole počas hybridnej fázy ruského útoku a priblíži aj, ako mesto vyzerá dnes - po tom, ako ho obsadila ruská armáda.

"Poznať tento príbeh je dôležité aj pre nás," myslí si Hana. "Lebo aj u nás sa potrebujeme mobilizovať, budovať si silnú občiansku spoločnosť a politickú kultúru založenú na pravdách. Za ruku nás nikto vodiť nebude."