Analytik: Trump hral s najtvrdšími kartami, aké má. Dalo sa však vylobovať viac

Načítavam... Analytik: Trump hral s najtvrdšími kartami, aké má. Dalo sa však vylobovať viac

Počúvajte v appke SME alebo cez Apple, Spotify a RSS.

Európska únia a Spojené štáty americké sa dohodli na pätnásťpercentných clách. Výsledok sa podarilo dosiahnuť cez víkend v Škótsku, a to po dlhých mesiacoch rokovaní, ktorým predchádzala hrozba z apríla tohto roka, keď americký prezident Donald Trump oznámil, že na Úniu uvalí clá vo výške 30 percent, čo podľa mnohých mohlo blok uviesť do recesie.

Podľa makroanalytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa dalo vylobovať aj viac, no v stávke bolo mnohé. Únia totiž na jednej strane disponuje obrovskou ekonomickou silou, na strane druhej však debaty s USA očividne neboli len o obchodnej dohode. „Diskutovali sa aj ďalšie otázky, ako bezpečnosť či Ukrajina. Zrejme šlo aj o to, aby sme Trumpa v procese nejak nenahnevali a v zápale hnevu sa nerozhodol, že napríklad USA opustia NATO,“ vysvetľuje Horňák.

Avizované navýšenie sa podľa neho dá prirovnať k situácii z 30. rokov 20. storočia, kedy prezident Hoover po Veľkej hospodárskej kríze zvýšil importnú colnú sadzbu na dvadsaťtisíc produktov s cieľom ochrániť americký priemysel pred zahraničnou konkurenciou.

„Ani vtedy to nedopadlo veľmi šťastne pre americkú ekonomiku, keďže aj iné krajiny pristúpili k odvetným clám. Došlo k obchodnej vojne, poklesu exportu, vyšším cenám a poklesu zamestnanosti. Malo to však vplyv aj na svetový obchod. Počas piatich rokov došlo k poklesu jeho objemu o šesťdesiat percent. Aj história nám takto vlastne ukazuje, že snahy o protekcionizmus nemajú veľmi šťastné konce,“ objasňuje analytik.

Čo všetko nakoniec dohoda na pätnástich percentách zahŕňa, mohla si Európa vylobovať aj nižšie clo, kto v tomto boji prehral, kto vyhral a čo Slovensko a jeho ekonomika?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroanalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.